A pritom jazyk ovládate ? Poznám resp. poznala som to. Hoci som navštevovala jazykové gymnázium zamerané na angličtinu a nemčinu a filmy pozerala bez slovníka, akonáhle prišlo k hovoreniu, objavil sa blok. Namiesto slovnej zásoby temnota a stres. Rozumela som, čo mi cudzinec vraví ale nebola schopná súvisle odpovedať. Bála som sa, že poviem nejaký nezmysel. Nakoniec som niečo vyhabkala zo seba s rumencom na tvári a so srdcom v krku som sa s cudzincom rozlúčila. A potom keď odišiel, tak zrazu sa obnovilo spojenie s mojim slovníkom a napadali mi všetky frázy, ktoré som mohla použiť a nahnevala som sa na seba. Takto to šlo prvé roky po škole.
Desili ma pracovné pohovory, aj keď musím priznať, že niektoré prebiehali celkom vtipne. Na pohovor som sa vždy pripravila poctivo, pripravila si odpovedi na pravdepodobné otázky v angličtine, ako Vaše klady a zápory, kde sa vidíte o 5... 10... X rokov a podobne. Na pohovore u istého mobilného operátora prišla na radu angličtina a už si nespomínam akú otázku mi budúci šéf položil, ale zrazu sa prihlásil starý známy blok a s ním okno. :D Napadla mi len jedna veta. Na čelo mi vystúpil pot, ale nedala som na sebe znať. Niečo mi hovorilo, tvar sa v pohode a povedz to ako by nič. Tak som naoko sebavedome spustila a ani som tu vetu nedokončila,keď mi mávnutím ruky naznačil, že to stačí. "OK" a poznačil si do mojich papierov fajku. Na jednej strane sa mi uľavilo ale hlavou mi začali behať myšlienky: to je všetko ? na základe tohto vie posúdiť moje jazykové znalosti ? Keby som tu vetu dokončila, zostala by som už ticho, keby toto len vedel... :D
Ďalší celkom zábavný pohovor som mala v súčasnej firme, kde pracujem, medzičasom som už ale prekonala blok "spíkovať", no dostala som otázku, ktorá ma zaskočila. Teda bola som pripravená na nejaké profesné otázky ale opýtali sa na moje hobby. Úplne prekvapená takouto od veci otázkou odpovedala som po anglicky, že rada plávam, čítam a rada chodím na dlhé prechádzky a zostala som ticho. Nenapadali mi ďalšie hobby, mysľou som bola úplne inde ale keď som im videla na ich očiach, ako si ma premeriavajú a hodnotia moje znalosti angličtiny, tak si hovorím: Preboha Julka ! Povedz niečo, hocičo, hlavne po anglicky, inak si budu myslieť, že nevieš po anglicky a oni hľadajú plynulú angličtinu! Tak si hovorím, no čo najlepšie je asi vyjsť s pravdou von. Po anglicky som vysvetlila, že som takúto otázku vôbec nečakala a že si neviem na ďalšie hobby spomenúť, že som skôr čakala otázky typu moje predstavy o kariére a podobne, a zasmiala som sa. V tej chvíli obaja vybuchli do smiechu a jeden utierajúc si slzy mi vraví, že sa mu páči ako som sa vynašla. Pohovor od tejto chvíle prebiehal v uvoľnenejšej atmosfére a ešte v ten deň ma prijali. :D
Prekonať obavy zo strápnenia sa mi pomohla prekonať hlavne prax a uvedomenie si, že žiadny cudzinec a ani ja nemôžem od seba očakávať, že budem hovoriť cudzím jazykom dokonale, veď nikto nehovorí dokonale ani materinským jazykom. Aj ja používam v slovenčine mnoho nespisovných či cudzích poslovenčených slov ako napr. v práci bežne "refrešnúť" na miesto obnoviť, "updejtnúť" namiesto aktualizovať, ... :D a nášlo by sa kopec ďalších aj v súkromnom živote.
Pomohla mi aj účasť na kurzoch cudzieho jazyka pod vedením zahraničného lektora. Angličtinu som sa učila cez Kanadský inštitút najprv pod vedením Neyorčana a ďalší rok pod vedením Kanaďana. Nemčinu ma učil Nemec z Hamburgu na Goethého inštitúte a dodnes som mu vďačná, že nám opakoval dookola, nebojte sa hovoriť aj keď nejaké slovíčko nepoznáte, skrátka ho opíšte a cudzinec Vám ho povie a takto v kontexte si ho aj lepšie zapamätáte. Preto keď sme rozprávali a nevedeli niečo nazvať v nemčine, opísali sme to a spolužiak, ktorý vedel poradil. Je to také jednoduché a používam to dodnes. (Pri zahraničnom lektorovi nemôžete skĺznuť do slovenčiny, takže Vás to núti vynájsť sa zo slovnej zásoby, ktorú už máte. Ďalší úžasný prínos je počúvať o ich kultúre a rozdieloch v našich kultúrach priamo od takýchto "domorodcov". Toto ma bavilo asi najviac.)
Je to presne ako keď sme boli deti a učili sa materinský jazyk. Ak sme niečo nevedeli nazvať, ukázali sme na tú vec alebo to opísali a rodičia nám to slovíčko povedali a my sme si ho zopakovali a zapamätali. ;-)
Mám kamaráta Nemca, s ktorým naše hovory vyzerajú následovne. On "šprechuje" a ja "spíkujem." Ľahšie sa mi odpovedá v angličtine a keďže on anglicky vie plynule, tak to takto často dopadá. Snaží sa ma povzbudzovať, aby som hovorila aj po nemecky, aj sa párkrát stalo, no len do okamihu, kedy som si to uvedomila a začala si kontrolovať gramatiku a slovosled (lebo v nemčine sa mení podľa spojky) a to ma znervóznilo a šup ho do angličtiny. Na tomto musím ešte popracovať ! :-)
Určite robím gramatické chyby v komunikácii ale zistila som, že to robia všetci, aj cudzinci a že je to nepodstatné, dôležité je, že sa dorozumieme. :-)
Takže verte si, hovorte, nebojte sa niečo opísať, ak to neviete priamo nazvať. Ak hľadáte niekoho s kým by ste mohli cvičiť rozprávanie v cudzom jazyku, tak existuje mnoho skvelých stránok, mne sa osvedčila táto My Language Exchange. Môžete sa tu bezplatne zaregistrovať, uvediete, aký je Váš rodný jazyk a v ktorom/ktorých jazykoch sa chcete zdokonaľovať a podľa toho sa Vám budú ozývať záujemcovia a môžete popísať, pokecať, to už bude na vás.
Časom si vybudujete sebadôveru a budete rečniť bez váhania. Len dúfam, že nie takto...
gurdy ? :D
A na záver aj z opačnej strany. Cudzinec spievajúci po slovensky našim hokejistom. Slušný výkon !
PS: Chlapci do tohoooooooooo !
:-*
